AdamDeath Road, Cesta smrti, čo k tomu napíšem. Absolútne fantastický zážitok! 64 kilometrový downhill zjazd na celoodpružených bicykloch z výšky 4700 m.n.m. Začíname obkolesení zasneženými vrcholkami kopcov a klesáme až do krásne zelenej a bujarej džungle, plnej komárov, vo výške 1200 m.n.m. Prvých dvadsať kilometrov bolo po asfaltovej ceste v plnej premávke – bol to skvelý priestor na poriadne vyskúšanie, ako rýchlo si človek trúfne na takom bicykli ísť. Druhá časť bola oficiálna historická Death Road, kde sa fakt stalo množstvo nehôd. Viedla džungľou a úbočiami hôr, kde ťa od polkilometrovej pripasti oddeľuje kamenistá, občas aj mokrá cesta, široká tak tri metre. Výhľady boli neskutočné, okolo zeleň a ponad nás dokonca aj malé vodopády, skrátka príroda prekrásna. No a ten adrenalín, keď si to na bicykli ženieš 40-50 km/h po kamenistej ceste, s hlbokými zrázmi asi dva metre od seba… to sa nedá opísať! Jeden z najadrenalínovejších zážitkov, aké som kedy zažil. Ak nie ten naj! Keď som tú cestu videl (najmä niektoré jej úseky!) a pridám k tomu, ako som videl jazdiť bolívijských šoférov, vôbec sa nečudujem, prečo to kedysi dostalo názov “Death Road”. Zážitok mi navždy ostane v pamäti vyrytý ako neskutočný a odporúčam ho každému, kto sa nebojí ísť trochu rýchlejšie na bajku. Aj keď to bol “iba” zjazd, dole sme prišli unavení, takže sprcha a pripravený obed padli perfektne. Teraz ostávalo jediné – všetko, čo sme zišli, opäť nastúpať – našťastie už v aute. No aj tak, dvojhodinová cesta autom do La Pazu, stále do kopca, po bolívijských cestách…. Uff, oni fakt hazardujú jedna radosť. Predbiehať do kopca do zákruty, keď nevidím, ešte k tomu auto, ktoré ide iba o kilometer za hodinu pomalšie a pri tom dúfať, že sa zo zákruty nič nevyrúti… párkrát som sa teda už videl v hrobe. Ešte že u nás šoféruje Timo! Ale prežili sme to celé, v šťastí a hlavne v zdraví, a na hosteli sme po oslavnom drinku padli jak mŕtvi :).
