Autom sa pomaly plazíme údolím. Kombíčko ide nejak zťažka, a to už v minulosti zvádlo 5000mnm. Timo šípi problém. Parkujeme v Pampa Chiri a začíname stúpať. Sme sami na chodníku, najprv som presvedčená, že všetci turisti museli mikrobusmi ísť ešte o kúsok vyššie. Míňame stáda alpák, väčšinou huňatých ako ovečky a pred nami sa týči …
Vstupujeme do Peru! Adam ide cez hranicu radšej pešo, aby colníci nenamietali :), ale je tam taký zmätok, že to nikoho nezaujíma. Hneď v prvej dedine uchvacujeme babku-pouličnú predavačku vynikajúceho smaženého syra, keď si pýtame chuños (čítaj čuňos), pôvodné peruánske zemiaky a ešte si ich ani nešúpeme, ako sa v Peru patrí! Pokračujeme za mesto …
Ani tu sme nezaháľali a koštovali ostošesť, od andských špecialitiek až po pralesné pochúťky…kto by si dal? 😂